ŞUY a. (fars. şüy). Esk. 1. Koca, eş 2. Şuy-dide, koca görmüş, evlenmiş kadın. Kaynak: Büyük Larousse
ŞUY a. (fars. şüy). Esk.
1. Koca, eş
2. Şuy-dide, koca görmüş, evlenmiş kadın.
1. Koca, eş
2. Şuy-dide, koca görmüş, evlenmiş kadın.
Kaynak: Büyük Larousse
YORUMLAR